Ako každý rok, aj tentokrát sme pri našej lenivosti opomenuli množstvo dobrých vlaňajších nahrávok z prostredia mimo metalu, až nám to prišlo ľúto - nepodeliť sa a neupozorniť. V teraz už pravidelnej sérii rekapitulačných článkov vyberáme to najzaujímavejšie z toho, o čom sme dosiaľ nepísali. Je toho prirodzene dosť, od bezcitného hluku až po medové pohladenia po duši.

JAMES BLAKE - Overgrown

Nazvime to paradoxom. Ak niečo vyčítajú žánroví kritici novému albumu Jamesa Blakea, sú to zväčša sem-tam hlúpe texty a zmäknutie oproti predošlým nahrávkam. Človek z prostredia mimo žánru je na také veci skôr pripravený, a tak ich azda odfiltruje ľahšie. Mladý Londýnčan sa zviditeľnil predovšetkým ako (post-)dubstepový producent a hudobník. Na jeho vlaňajšom albume sú však zďaleka najvýraznejšie prvky R&B, gospelu a soulu. Kombinovanie odtieňov spevu a elektronických plôch je tu fascinujúce. Ťažko uhádnuť, či samotárska štylizácia funguje naživo (v klipoch veľmi nie), ale na nahrávke len znásobuje atmosferické kvality.

(Pozrite si klip.)

„Paal bol na turné a mal práve jeden alebo dva dni voľna pred odletom domov do Nórska. Prenajal som štúdio a ráno sme sa v ňom stretli. Na ničom sme sa vopred nedohodli. Nič sme neplánovali. Rozložili sme sa a začali nahrávať. Paal netušil, čo má odo mňa čakať. Nemyslím si, že by predtým počul veľa z mojej hudby.“

Takto nejako vznikla spoločná nahrávka dvojice James Plotkin a Paal Nilssen-Love, bývalého gitaristu drásavých doommetalistov KHANATE a nórskeho free-jazzového bubeníka. Znie intenzívne, je to hluk prírodných živlov a zrážka dvoch tajfúnov, ako píše rešpektované vydavateľstvo Rune Grammofon. Jedným slovom bordel. Nesúrodá masa riffov a bicích úderov je viac o zážitku z oddávania sa zvukových chuchvalcom než o pozornom počúvaní. Samozrejme, že z takejto nahrávky je apriori cítiť bezprostrednosť, dôležitejšie je, aká je temná a euforická.

(Ukážka na Soundcloude.)

ANNA CALVI - One Breath

Anna Calvi má v hrdle plameňomet. Skladbou a klipom „Sing To Me“ vlani priniesla taký silný zážitok, až človeka mrzí, že ho ani pri druhom pokuse nedokázala preniesť na celý album. Elegantná kompozícia vrie pod povrchom, aby nakoniec vzplanula v grandióznom finále. Je protipólom tu prekombinovaných, tu zase kompozične fádnych skladieb zo zvyšku CD. K vrcholu sa priblížila už len „Suddenly“, vrátane efektného rockového výbuchu. Ostatné piesne pri všetkej prísnosti netreba počuť (neverte mi).

(Pozrite si klipy k „Sing To Me“ a „Suddenly“)

CHRIS WATSON - In St Cuthbert´s Time

Ak je to hudba, je to rovnakou mierou aj dokumentárny záznam. Ak má ekologické posolstvo, často budí dojem, že vzniká len pre nadšenie z pozorovania a načúvania okoliu. Chris Watson patrí medzi najlepších a najznámejších autorov terénnych nahrávok na svete, okrem iného ozvučil aj dokumentárnu sériu BBC Zamrznutá planéta. Rovnaký prírodný ráz majú aj jeho sólové albumy: vklad autora je na nich zjavný len pri výbere tých-ktorých zvukov a ich usporadúvaní naprieč časom. Umelé zvuky na novinke nie sú. Napriek tomu možno hovoriť o istej naratívnej kvalite nahrávky, napokon, veď vznikla ako zhudobnenie dojmov, aké mohol zažiť svätý Cuthbert na britskom ostrove Lindisfarne v 7. storočí nášho letopočtu.

(Celý album je oficiálne na YouTube.)

Niekedy je nahrávka taká príjemná, že nevadí, keď neprináša žiadne extatické zážitky. Škótska ambientno-elektronická veličina BOARDS OF CANADA prišla vlani po ôsmich rokoch s novým albumom, inšpirovaným filmovými soundtrackmi 70. a 80. rokov. Je v ňom niečo z režiséra Johna Carpentera aj skladateľa Marka Ishama, farebnosťou pripomína videokazety a témou béčkové sci-fi filmy. Je vždy potešenie vrátiť sa k nemu.

(Pozrite si klip.)

ARVE HENRIKSEN - Places Of Worship

V hudbe nórskeho trubkára Arveho Henriksena bolo vždy trochu rozprávačstva, trochu duchovného rozmeru. I keď je o čosi prístupnejšia než naposledy na „Cartography“, stále je hlavne o surovej, tvrdej, ale za každých okolností pokornej kráse nástroja, ktorá nesadne úplne každému. Melancholické počúvanie.

Klypso

(Ukážka na Soundcloude.)

FOALS - Holy Fire

Třetí album britských FOALS jednoznačně cílí na velká festivalová pódia a zároveň dokazuje nepřetržitou existenci specifické ostrovní kytarové muziky, hbitě a plnými doušky nabírající popové fragmenty. „Holy Fire“ je vskutku chytlavým materiálem, jehož lákavý zevnějšek však rozhodně neznamená jen sezónní kratochvíli. Jedenáct silných zářezů zdobí skvělé melodické motivy, které se jen těžko dostávají z hlavy. Zručné řemeslo se zde snoubí s prostou radostí z v podstatě obyčejných poprockových písní. Přestože se vzápětí našly v mnoha případech i oprávněné výtky směrem k čím dál silnější inklinaci k hudebnímu mainstreamu, takto namíchaný koktejl líbivosti na straně jedné a dobrého vkusu na straně druhé se rozhodně tak často neslyší.

(Prohlédněte si klip.)

KURT VILE - Wakin On A Pretty Daze

Kytara ve správných rukou, na jejichž dlaních se najde ještě dost místa pro otevřené srdce. Tuhle konstelaci tady máme už odnepaměti a přesto stále nepřestává být vzrušující sledovat její pozoruhodný vývoj. Americký samorost Kurt Samuel Vile na svém pátém sólovém albu předvadí naprosto organickou fúzi staromilského zámořského písničkářství s moderními studiovými hrátkami. Nebojí se svěží elektroniky či rockové dravosti a přitom zůstává oběma chodily pevně v intencích svých folkových hudebních kořenů. Výsledek tak opět přináší lahůdkovou a veskrze nadčasovou melancholickou hudbu, u které řešit jakékoliv žánrové vymezení znamená jen planou akademickou debatu.

(Prohlédněte si klip.)

Dalas

Prečítajte si aj druhý diel sprievodcu hudbou.